reklama

Nas 5. mesiac v indianskej rezervacii

Ked ste v indianskej rezervacii a ste beloch ako ja, tak sa casto stretavate s nedovercivymi pohladmi, alebo rasistickymi poznamkami. Co je pochopitelne, ak poznate historiu osidlovania americkeho kontinentu. Co nam ale pomaha, je to, ze nie sme Americania, ale ze sme Slovaci a ze mame svoj jazyk, v ktorom komunikujeme.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)
Obrázok blogu

Za poslednych pat mesiacov som si nastudoval o Slovanoch, cize o svojich predkoch, viac ako kedykolvek pred tym vo svojom zivote. Je to mozno aj tym, ze citim potrebu patrit do nejakeho kmena, ked mam okolo seba Lakotov, Apacov, Navahov a ine kmene. Ked sa ma niekto pyta, z akeho som kmena, vzdy odpoviem, ze zo slovanskeho. Uz som zacal rozmyslat, ze si zozeniem slovanske oblecenie, aby som si na indiansky Pow Wow mohol obliect oblecenie svojho kmena. Tym, ako sa snazim, o tychto veciach zistit viac, som zistil jednu vec urcite a to je, ze toho o Slovanoch neviem dost, napriek tomu, ze milujem historiu a vzdy som sa ju ucil poctivo a s velkym zaujmom. Pamatam si veci o Samovej risi ako o prvej organizacnej jednotke na uzemi Slovenska, potom nieco malo o Velkomoravskej risi a o Cyrilovi a Metodovi. Ked som sa pytal niektorych historikov na Slovensku, ci mi nevedia zohnat nejaku knihu o Slovanoch, pocul som rozne nazory. Aj taky, ze Sturovci vela veci zamerne vynechali z historickych premenov o Slovanoch. Neviem, co je na tom pravda. Ale viem, ze dostat sa k informaciam o Slovanoch na Slovensku je dost obtiazne. Zhanal som knihy, vzdy som nasiel iba nejakych 50 stran z 500 stranovej knihy o historii Slovenska. Trebalo by viac poznat o nasej historii, lebo ako hovori jedno stare indianske porekadlo, narod bez historie je ako vietor v stepi. A ze my, ako Slovaci, sme ako taky vietor v stepi, je docela pravda. Na Slovensku maju ludia pocit, ze ked budu narodovci, tak budu hodeni do toho isteho kosa ako Slota. Ale ja som sa cestovanim po svete naucil, ze mozem milovat svoj narod bez toho, aby som musel nenavidiet ostatne narody.

Ale vratim sa spat k Lakotom. Lakotske slovo pre bieleho cloveka je wasicu, co v jednej interpretacii tohto slova znamena aj ten, ktory si pre seba vezme najlepsi kus masa. A je to tak trosku vystihujuce meno pre Americanov, ked sa pozrieme lepsie na to, ake uzemie nechali Spojene staty americke pre indianske kmene. Vacsinou sa jednalo o neurodnu podu a prilis malu na to, aby sa na nej dalo lovit. V nasom slovenskom kontexte by sme kedysi pocas komunizmu slovom wasicu mohli nazyvat Rusov, neskor pri rozdeleni republiky mozno nasich bratov Cechov a dnes by sme slovom wasicu asi mali nazyvat nasich politikov. Kazdopadne je to vec, na ktoru si v rez davam velky pozor, teda aby som pomahal v prvom rade domacim a ked si mam vybrat, ci idem do servisu v rez alebo mimo rez, tak si vyberiem v rez, aby som podporil ludi z rez.

Myslim, ze ludia to vidia, vela ludi nas zacalo zdravit a prejavovat nam respekt, lebo vidia, ze sme si nedosli urobit cisla pre nas zbor, ale ze sme sem dosli, aby sme tu boli v komunite. A ze sa nebojim vyjst za steny nasho zboru. My sme boli prvy krat ucastni party, kde sa pilo a ludia mohli vydiet, ze sa vieme zabavat aj bez alkoholu a boli sme to paradoxne my, co sme nepili, ktori sme boli najcastejsie na parkete. Bolo to presne na moje meniny, takze to bolo uplne skvele. Pocuvali sa tam hity z pred 30 rokov. Co sa tykalo funku, to som bol zorientovany, ale potom tam vykvasili nejake rockove hity prepletene country prvkami, v ktorych som sa stratil ako dieta v obchodaku. Kazdopadne to bola zabava a ludia mohli vidiet, ze aj my sme ludia. Tu totiz existuje taky nejaky spolocny pohlad na krestanov ako na ludi, ktori sa nevedia ani usmiat a ak sa nejedna o ich cirkevnu zalezitost, tak sa toho nezucastnuju. My im zjavne vybijame poistky a snazime sa im ukazat, ze to je o vztahu s Bohom skrze Jezisa a nie o tom, kolko krat za zivot si bol v krestanskom zhromazdeni. Tym nechcem povedat, ze zbor, respektive spolocenstvo, nie je dolezite, aby sa toho nejaki spekulanti nechytili.

Posledne dva tyzdne sme tu mali aj mojho otca, ktory bol pre nas velkou pomocou. Kazde rano vstaval k detom, takze my sme mali dva tyzdne prazdniny, asi viac ako my by som mal napisat ja. Tak isto nam pomahal aj s praktickymi vecami okolo domu, ale aj v zbore. Ako pravy Slovak nebol lenivy a pomahal kde sa dalo. Bolo super tu mat niekoho z nasej rodiny a dalsi dovod pre ludi si mysliet, ze sme normalni, ze mame rodicov. Niekedy mi pripada, ze ludia si tu myslia, ze krestania su mimozemstania. (z urciteho uhla pohladu sme)

Tak isto sme za posledne dva tyzdne zistili, ze cakame nase stvrte babo a teraz musime zistit, ci pojdeme rodit na Slovensko, alebo budeme rodit tu. Asi by som mal zase pouzivat jednotny tvar, cize kde bude rodit Barca:)

Roman Hawran Lacho

Roman Hawran Lacho

Bloger 
  • Počet článkov:  15
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som obycajny chlapec z Bratislavy, ktory si zije svoj sen. Robim dobrovolnika medzi Severoamerickymi indianmi, konkretne v kmeni Lakotov. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

754 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu