Blaznivy april v Indianskej rezervaci

Autor: Roman Hawran Lacho | 2.5.2013 o 5:31 | (upravené 2.5.2013 o 5:45) Karma článku: 5,37 | Prečítané:  843x

April je sialeny mesiac uplne vsade, nie iba na Slovensku, ale aj v indianskej rezervacii. Po narocnom vylete s mladymi indianmi do zeme navahov a apacov som sa spamataval niekolko tyzdnov. A ako sa na mesiac april patri, vobec mi moj oddych nebol sprijemneny/dopriaty.

Takze v prvom rade sa zblaznilo pocasie, ktore nam nadelilo sneh este aj treti aprilovy vikend, co uz bolo vela aj na vasnivych milovnikov zlteho snehu. Odpratavat sneh v polke aprila si viem predstavit na horach, ale nie na volnom priestranstve ako je rezervacia Lower Brule, kde kvoli vetru na jednom mieste boli 3 metre snehu a na druhom 1 cm. Nie som zastanca globalneho oteplovania, verim v teoriu, ze pocasie funguje ako sinusoida a teda ze zazivame podobne chladne obdobie ako pred 50 alebo 100 rokmi. Urcite do nejakej miery sme ovplyvnili pocasie aj my ludia, napriklad nas syn Malakai musel znizit teplotu zeme tak o 10 stupnov, lebo jeho plienky smrdia tak, ze sa susedia chodia stazovat. (Snad blogova webstranka sme.sk nebude existovat ked bude mat moj syn 20 rokov, lebo inac mam problem). Kazdopadne verim, ze verim a ze v to, co verim, je urcite pravda, takze sa ma nikdo nesnazte presvedcit o vasej pravde, lebo to je vasa pravda a moja pravda je moja pravda. Snazil som sa to povedal jednoducho ale nevyslo.



V druhom rade som sa zblaznil ja. Najprv som planoval cestu na krestansku konferu pre 9 indianskych teenagerov, teraz snivam a verim ze sa nam podari ist cez leto na Slovensko s 10 teenagermi. Indiani z rezervacie maju velmi malu sancu, ze sa v zivote dostanu za hranice USA, mozno tak do Mexika aj to iba preto, lebo utekaju pred policiou, alebo do Kanady omylom. Ale to nie je ten hlavny dovod, preco by som ich chcel zobrat na Slovensko. Jeden z hlavnych dovod preco ich zobrat na Slovensko je, aby sa im cestou na Slovensko mohli otvorit oci a aby sa prestali lutovat ako male deti, respektive ako ich rodicia a aby sa postavili na vlastne nohy a nieco v zivote dokazali. Na Slovensko nejdem so zamerom odychovat, chcem ich zobrat na jednu uplne ze skvelu najlepsiu mladeznicku konferenciu, ktora sa vola YC 2013, ktoru organizuju moji blizki ludia z Bratislavy. Je to konferencia, ktora Vas posunie blizsie k Bohu a ked neverite v Boha, tak tato konferecia je pre Vas o to lepsia, ze po prvy krat v zivote uvidite, ze Boh naozaj je. Lebo na YC konferencie chodi Boh vo velkom style. (Tym nechcem povedat, ze on nechodi aj na ine konferencie, sak ako je napisane, kde sa dvaja alebo traja stretnu v jeho mene, tam je on pritomny) A ako som pisal nechcem ich len zobrat na takuto konferu, ale chcem, aby tam sluzili, chcem, aby to bol pre nas misijny vyjazd. Lebo ked idete a sluzite inym, tak vacsinou najdete dno svojich sil, lebo pomahat a sluzit ludom je narocne, lebo ludia su ludia a vy ste (aj ja som) tiez iba ludia. Ale tym by nas vylet neskoncil, samozrejme, ze by som vyuzil aj to, ze indiani su na Slovensku velmi oblubenym narodom, sak kazdeho jedneho z nas napadne Winnetou, ked sa spomenu indiani. Nieco nas na indianoch laka, nieco co uz vlastne ani neexistuje, ale my snivame, ze to stale existuje. Ze este stale existuje ten nadherny vztah medzi “matkou zemou” a jej cervenymi synmi a dcerami, a to by ste sa mali dojst pozriet do indianskej rezervacie, najlepsie Pine Ridge, alebo kludne aj do malej rezervacie ako je Lower Brule. Separovany odpad......? zabudnite s velkym Z. Pouzivanie ekologickych dopravnych prostriedkov? Dojdite, povozim Vas v rez buze. (auto, ktore ma styri kolesa a zo zadku mu vychadzaju cierne dymove signaly) alebo snad dufate, ze im ostala aspon laska ku zvieratam? ojojooooj, dojdite si pozriet tych dobitych bojazlivych psov, ktore tu pobehuju po rezervacii a zeru odpadky a stale su stastnejsi ako ti vychudnuti, ktori su cele dni na retazi pred domami, kde do nich male deti hadzu kamene.


Prepacte, ak som niekoho pri opise tejto reality rozplakal, nechcel som, stalo sa.


Kazdopadne chcem indianov zobrat do romskych osad v Sabinove a Plaveckom stvrtku, kde by mohli vidiet veci z ineho pohladu. Tak isto v buducnosti by som chcel zobrat romov do USA, aby sa isli pozriet do indianskych rezervacii, aby aj jedni aj druhi prestali plakat nad svojim osudom a postavili sa na vlastne nohy. A uz vidim nejakych chytrakov, ktori teraz zacnu vytahovat historiu prichodu romov a porovnavat s inou historiou, ktorou si presli indiani. O historiu nejde, a to hovori clovek, ktory naozaj miluje historiu. (tym clovekom som akoze ja, len aby to vsetci pochopili) Ide o to, co je teraz, ide o tuto sekundu, nejde o zajtrajsi den, nejde o vcerajsi den. Ide o to, co urobime teraz. No ale vratme sa k nasmu misijnemu vyjazdu na Slovensko, myslite ze je to sielene? Myslite si, ze som sa zblaznil? Aj ja som si to chvilu myslel, ale az dovtedy, kym ma Boh v tom neutvrdil. Chcel som to vzdat pri pohlade na sumu 24 000 eur. Skoro som sa rozplakal, ked som si uvedomil, do coho som isiel. Ale hned nasledujuca myslienka bola uplne ineho razu. Ako uz vela ludi pochopilo, som veriaci clovek, krestan (mam pocit, ze taky nazov pouzivame) a preto to, co robia veriaci ludia, respektive by mali robit, je verit. Verit v nemozne, verit v to, do coho Vas Boh povolal a nehladiet na okolnosti. Mozno vase problemy a prekazky su este vacsie ako 24 000 eur alebo mozno mensie, a sami seba nazyvate veriaci ludia, ale ako keby sa Vam nedalo verit, ze sa tie problemy daju prekonat. Boh je velky Boh, Boh je stvoritel, tak ho nazyvaju tu v indianskej rezervacii, stvoritel. To znamena, ze to, co je okolo nas, to on stvoril, ci uz tomu veris alebo nie. Ja verim a viem, ze verit smiem. Verim, ze Vas niektorych cez leto stretnem s desiatimi teenagermi na YC konferenci v Trusalovej alebo v Sabinove, Plaveckom Stvrtku alebo v Bratislave. Napisane je, ze Keby sme mali vieru ako horcicne zrno, tak hory dokazeme prenasat a myslim, ze horu preniest stoji ovela viac penazi ako 24 000 eur. Takze verim, ze nasa viera porastie, aby sme si zobrali to, co nam bolo zaslubene.


Tretia blazniva vec sa zase tyka mojej sialenej tuzby ist si zahrat basketbal s  “velkymi chlapcami” z Lower Brule. Na jednej strane uz uspech, ze som prekonal svoju hamblivu podstatu a siel som, na druhej strane velka chyba, lebo basketbal neviem hrat. Kazdopadne som dosiel do telocnicne, kde bolo tak 25 ludi vacsinou mladi “gangstri” vo veku 20 az 30. Uz som to mal nakukane z predchadzajucich pokusov ist si zahrat basketbal, v tych predchadzajucich pokusoch som ale nenabral dostatok sialeneho rozumu. Teraz som stal na basketbalovom ihrisku a tvaril sa jak suveren, ale vo vnutri som sa citil skor ako suteren. Okolo mna sa vsetci poznali a vsetci poznali aj mna, sak tu mam prezyvku Church boy, ale nikdo nikdy so mnou nehral basket, akurat asi uz vsetci z rez ma videli ako neviem davat kose, ked som trenoval na ihrisku. Takze tam stojim a vidim, ze sa zaciname rozdelovat do timov, prvi desiati, ktori daju kos idu hrat prvy zapas a vytazny tim hra s tymi, ktori si nezahrali v prvom zapase a tak dalej. A uz sa hadze sa na kos, samozrejme ze som minul, chvilu som sa tvaril, ze si verim ako Cristiano Ronaldo, ked ide kopat priamy kop, alebo ako ked Jozko vybehne z branky vo stvrtok vecer na futbale. (pardon za interny dzouk) No minul som, moja viera nebola dostacujuca. Navadi, tvaril som sa, ze sa mi aj tak nechcelo hrat a odkracal som takym tym petrzalskym letnym krokom z ihriska. Ked borci dohrali zapas, zase som bol na ihrisku ako velky suteren. V jednom momente som pocul ako niekto povedal moje meno a vsetci sa na mna pozreli. Citil som sa ako niekto, kto stlacil zly gombik vo vytahu a ten pohlad, ked sa otvoria dvere v suterene a on sa tvari, ze napriek tomu, ze je sam vo vytahu, tak niekto iny musel stlacit ten gombik. Taky som mal pohlad. A zrazu sa zacalo hrat, jediny problem bol, ze ja som nevedel s kym som. A tak som zobral vsetky moje sily a suverene som vsetkych stopol a s hlasom, ktory mi pocas toho asi aj preskocil som sa spytal s kym som v time. Cela telocvicna stichla na asi 2 minuty, no to som prehnal bolo to asi na dve sekundy, ked to suverenske ticho pretrhol smiech vsetkych posluchacov. Ja som sa ale stale tvaril suterenne. No ked mi so smiechom vysvetlili s kym som, tak som zacal plapolat na ihrisku a uvedomil som si, ze ja som v zivote nehral basketbal na dva kose, ze ja vlastne ani neviem co mam robit. Vyzeral som ako trava vo vetre, prehanal som sa z jednej strany na druhu. S dychom som nestacil, lebo sak americke hamburgery a ked som nebehal, tak som ani nevedel, ze kde vlastne mam stat. Ked to moji zhrozeni spoluhraci zistili, zacali mi hovorit, kde mam stat. Problem je, ze indiani v rez maju brutalne slangovy prizvuk, takze ked sa rozpravate s niekym z oci do oci, tak mu mate problem rozumiet, a nieto este ked na vas pokrikuju v plnej telocvicni. Kazdopadne som asi trik krat za celu hru drzal loptu, raz som vystrelil na kos, (ktory som minul, keby niekto chcel vediet) a asi tri metre som predribloval. Takze to bol moj prvy pokus o basketbal s velkymi borcami. Chcem tam chodit castejsie, nech som medzi nimi, nech ma spoznaju, ze som krestan, ale to neznamena, ze som z inej planety. To je moje posobisko, moje sialene miesto, kde mam byt.


Kazdy ma to svoje sialene miesto, o ktorom vam vas zdravy rozum hovori, ze to nie je miesto pre vas, ale vy v kutiku tej vasej sialenej duse viete, ze to je to spravne miesto, kde mate byt. April je za nami, ale nase “sialene miesta” nas volaju, aby sme vykonali to, preco sme boli stvoreni.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.

EKONOMIKA

Najväčší mäsokombinát nepatrí do bankrotu, uznal súd

Bankrot navrhovala ukrajinská firma, nakoniec si to rozmyslela.


Už ste čítali?